Béčko Liptákov našlo lídra vo vojakovi, ktorý okúsil aj extraligu

V minulých sezónach sa Liptovský Mikuláš B pohyboval v pokojných vodách stredu tabuľky skupiny Východ. Teraz však prechádza hernou krízou, hokejisti nemajú pre rekonštrukciu štadióna stále kde trénovať, a tak sa stretávajú len na ligových zápasoch. To sa odzrkadlilo aj na výsledkoch, momentálne totiž okupujú predposlednú priečku, pričom naposledy podľahli aj poslednému Kežmarku. S výsledkami nie je spokojný ani Patrik Wesselényi, najproduktívnejší hráč mužstva. Rodák z Popradu pôsobí na Liptove prvý rok a hneď sa zaradil k lídrom, keď v 6 zápasoch strelil 5 gólov a na 4 asistoval. V minulosti sa pokúšal naplno presadiť v extralige, kde sa predstavil v piatich dueloch. Hoci výkonmi zaujal v nižšej 1. lige ako hráč Trebišova, napokon dal prednosť armáde pred hokejom. Šikovný útočník prezradil viac o aktuálnej situácii aj svojej kariére v rozhovore.

 

Rozhoduje slabá zohratosť aj kondička

Patrik, posledná prehra s ôsmym Kežmarkom bola asi sklamaním, čo ju spôsobilo? 
Každá prehra je pre mňa sklamaním. Kvôli rekonštrukcii zimného štadióna v Liptovskom Mikuláši sa stretávame s chalanmi prakticky až na zápasoch. To je podľa mňa príčinou našich doterajších prehier, nielen tej v Kežmarku. 

Predposledné miesto asi nie je cieľ, ktorý by ste si dali pred sezónou...
Samozrejme, našim cieľ bolo play-off. Žiaľ, napriek tomu, že máme dobrých hráčov, zápasy často rozhoduje naša slabá zohratosť a aj kondička.

Vám osobne sa však darí výborne a ste najproduktívnejší v tíme. Cítite sa na ľade dobre? 
Na ľade sa cítim vždy dobre. Sedem prehier z ôsmich zápasov ale nikomu na nálade nepridá. To, že je niekto najproduktívnejší, znamená len, že má okolo seba dobrých spoluhráčov, ktorí si vedia prihrať.

Foto: Megie photo

Bojoval o extraligu, klub ale uprednostnil cudzincov

Na Liptove ste partia chalanov, ktorí si cez víkend zahrajú hokej. Nie je to rozdiel oproti Dolnému Kubínu či Ružomberku, kde ste predtým hrávali? 
Druhý liga je najmä o ľuďoch, ktorí milujú hokej. Bolo to tak aj v Ružomberku alebo Kubíne. Niekde sú lepšie podmienky, niekde trochu horšie, ale hokej sa tu všade robí z fanatizmu. Sú mužstva, ktoré majú ambície v danú sezónu postúpiť, a tam to je trochu iné, ale väčšina klubov robí hokej pre radosť a pre fanúšikov.

V 2. lige hráte už štvrtý rok, ako sa postupom času mení jej kvalita?
Minulý rok som hral v skupine Západ, teraz som na Východe. Keďže celý život hrám hokej, tak samozrejme, poznám hráčov a väčšina z nich sú hokejisti, ktorí hrávali aj extraligu či 1. ligu. Dnes sú buď starší, alebo si našli prácu, ktorá ich uživí. Je totiž známe, ako je to s financiami v hokeji. Presnejšie povedané, ako to bolo v minulosti, pretože ja som už mimo profesionálneho hokeja a neviem to momentálne posúdiť. Pravda je taká, že sú tu niektoré zápasy, ktoré majú úroveň 1. ligy. Chlapci, ktorí hrajú túto 2. ligu, vedia hrať hokej na vysokej úrovni. Už to ale nie je ich hlavná životná náplň.

Ako junior ste stihli odohrať aj päť zápasov v extralige. Ako si na to obdobie spomínate? 
Áno. Odohral som ako junior tiež Tatranský pohár, mal som aj nejaké body, no potom sa so mnou vedenie popradského klubu rozlúčilo. Bola taká doba, že sa uprednostňovali cudzinci pred mladými juniormi, čo vlastne pretrváva dodnes. Hráči ako ja preto hrajú amatérsky hokej a darí sa im. Môžem spomenúť napríklad chalanov Patrika Huszárika, Dávida Draveckého, Emila Kramára či Jožko Ištocyho, ktorí hrajú taktiež v 2. lige. Možno keby nám niekto vtedy podal pomocnú ruku, bolo by to iné, ale už je to teraz jedno.

 

Chcel sa osamostatniť, vstúpil do armády 

Do seniorského hokeja ste však vkročili parádne, ako 20-ročný ste mali v Trebišove vyše bod a pol na zápas...
Všade, kde som bol, v Prešove, Trebišove či v Spišskej, to bolo o tom istom. Ak ste nemali popri hokeji prácu, čo bolo náročné aj kvôli doobedňajším tréningom, nedokázali ste sa uživiť. Nechcel som, aby ma rodičia ako dvadsaťročného stále živili.

Pred dvoma rokmi ste mal skvelú sezónu v Ružomberku. Asi vás zamrzelo, keď ste sa dopočuli, že klub sa odhlásil zo súťaže...
Ružomberok má krásny štadión a sú tam skveli ľudia. Má smolu, že v meste sú futbal a basketbal preferované športy. Aj preto hokej nemá také postavenie, aké by si Ružomberčania zaslúžili.

Keďže hokeju sa venujete už len okrajovo, čo vás teraz živí?
Vstúpil som do armády a pracujem v Liptovskom Mikuláši. Oproti minulosti mám pravidelný príjem a hrám aj hokej. Síce je to len amatérsky, ale hokej stále hrám.


Odporúčame