Reprezentačný brankár chytá po MS 20 v Leviciach, chce im vybojovať historický postup

Devätnásťročný nitriansky brankár Juraj Sklenár patrí k našim najväčším talentom medzi troma žrďami. Slovenskí fanúšikovia si ho pamätajú z vydarených majstrovstiev sveta do 18 rokov v Poprade a predstavil sa aj na nedávnom juniorskom šampionáte v Kanade. Napriek skúsenostiam z medzinárodnej scény bolo pre neho ťažké získať po ukončení pôsobenia v HK Orange 20 angažmán v extralige. Chcel však chytať na seniorskej úrovni, aj preto zvolil druholigovú cestu a upísal sa ambicióznym Leviciam. Žlto-zeleným pomohol prebojovať sa až do finále 2. ligy a teraz chce urobiť všetko pre to, aby prvýkrát v histórii dostal Levice do druhej najvyššej slovenskej súťaže.

 

Slovenské majstrovstvá boli nezabudnuteľné

Nedávno ste absolvovali MS do 20 rokov, aj vy ste na nich očakávali lepší výsledok?
Myslím si, že všetci chlapci, ktorí boli na MS, chceli dosiahnuť lepší výsledok. V každom športe ide o to dostať sa čo najďalej. Chcel sme o to zabojovať aj my. Samozrejme, že sme verili a dúfali v medailu a na majstrovstvá sme išli s cieľom získať ju, no bohužiaľ, nevyšlo to.

Nastúpili ste proti Švédom, potom aj ako striedajúci brankár proti Rusom. Bola to asi dobrá skúsenosť...
Každá minúta na medzinárodnom ľade je veľká skúsenosť. Hrať, respektíve chytať proti najlepším mužstvám a najlepším hráčom sveta, je veľkým zážitkom a obrovskou školou do hokejového života.

Okrem MS 20 ste chytali aj na MS 18. Čo vám tieto šampionáty dali?
Kopec zážitkov. Na MS do 18 rokov som bol dvakrát, raz s o rok staršími chalanmi v Amerike ako tretí brankár a druhýkrát u nás na Slovensku. Sú to chvíle, na ktoré budem spomínať do konca života. Rád spomínam hlavne na MS 18, ktoré sa konali na domácom ľade v Poprade. Atmosféra bola vtedy neuveriteľná. Bola to veľká skúška odolnosti chytať pred toľkými ľuďmi a vedieť, že každý zápas sledovalo a vnímalo celé Slovensko. Aj keď koniec šampionátu bol veľmi smutný, tak celý ten turnaj bol pre nás krásny. Juniorské majstrovstvá do 20 rokov v Kanade mne ani nášmu tímu nevyšli podľa predstáv. Napriek tomu som opäť nabral veľa skúseností a bolo super spoznať novú krajinu a vidieť niečo nové zo sveta.


Foto: Andrea Cardin/HHOF-IIHF Images

Mladého brankára nikto nechce ako jednotku

Po majstrovstvách ste zamierili do Levíc, ako ste sa dostali k trochu netradičnému druholigovému pôsobisku?
Po stretnutiach s vedením Nitry a Levíc sme sa dohodli, že by bolo dobré pre moju hokejovú kariéru chytať seniorskú ligu čo najskôr a zvykať si na mužský hokej. Za túto šancu som bol rád a budem sa ju snažiť naplno využiť.

Je náročné pre mladého brankára nájsť si počas sezóny angažmán vo vyšších súťažiach?
Myslím si, že brankári to majú oproti hráčom o niečo ťažšie. Mladého gólmana prakticky nikto nechce ako jednotku. Každý hľadá skúseného, staršieho brankára, na ktorom sa dá stavať. My mladí sme väčšinou ako trojky, ale aj takú šancu treba využiť, snažiť sa napredovať a obkukať niečo od starších kolegov.

V extralige chytá množstvo zahraničných brankárov, nie je to podľa vás na škodu?
Je tam veľa zahraničných brankárov, takisto je tam aj veľa zahraničných hráčov, ale to už bude asi vždy a nezmení sa to. Zvyšuje to atraktivitu ligy, možno aj pozdvihuje jej úroveň, aj keď to je trochu diskutabilné. V každom prípade, nech je konkurencia akákoľvek a nech je už domáca alebo zahraničná, mladý hráč si musí šancu vybojovať, zaslúžiť a keď ju dostane, musí ju využiť naplno. Inak sa nepresadí.

 

Pre postup urobí všetko

V tejto sezóne ste si vyskúšali extraligu, 1. ligu aj 2. ligu. Viete teda porovnať, aké sú rozdiely medzi týmito ligami?
V extralige je veľa skúsených hráčov, ktorí vedia perfektne kombinovať, správne riešiť herné situácie a hlavne všetko robia vo vysokom tempe. Zakončenie majú na veľmi vysokej úrovni, čo bola pre mňa dobrá škola. V 1. lige je podľa mňa veľa typov mužstiev. Niektoré boli rýchle, iné zas hrali kombinačne a so skúsenosťami. Rozdiel medzi 1. ligou a extraligou je však obrovský. Posledná 2. liga mi občas príde ako spojenie oboch súťaží. V kluboch sú hráči so skúsenosťami z 1. ligy aj extraligy, je tam veľa starších hokejistov, ale na druhej strane aj množstvo mladých a dravých chalanov. Z toho vyplýva, že 2. liga je miestami rýchla, miestami sa hrá viac hlavou, ale často sa hrá aj tvrdo do tela.

Predpokladám, že ste neprišli do Levíc len dohrať sezónu. Má klub ambíciu postúpiť do 1. ligy?
Áno. Našim cieľom je postup do 1. ligy a urobíme preň všetko. Pre hráčov aj mesto by bolo skvelé, ak by sa nám to podarilo. Veľmi si to prajem a dám do toho všetko, aby som Leviciam dopomohol postúpiť.

Prišli ste do ligy, kde padá veľa gólov a nehrá sa až tak takticky. Dá sa na to zvyknúť?
Nech je liga a štýl hry akýkoľvek, mojou úlohou je vždy len chytať puk a nedostať gól. O to sa aj snažím. Avšak je pravdou, že zvyknúť si istým spôsobom treba hlavne na hráčov, ktorí hrajú v tej lige. Každá súťaž je iná a niektorým situáciám sa brankár musí prispôsobiť a naučiť sa ich správne vyhodnocovať.


Foto: Jozef Bedej

Vo finále rozhodne srdce

Zvládli ste finále skupiny s Púchovom na tri zápasy, bola to náročná séria?
Bola to veľmi náročná séria a som nesmierne rád, že skončila s úspešným koncom pre nás. Zaslúžili sme si vyhrať. V prvom zápase sme dominovali, druhý sme trochu nezvládli, no šance sme mali. Bolo ich len treba využiť. Našťastie sme to dokázali napraviť o deň na to. Hoci sme skoro celý čas prehrávali, nevedeli sme sa presadiť rovnako ako v druhom zápase, nakoniec sa nám podarilo ten duel otočiť a vyhrať. Potom bol ten pocit z postupu do finále ešte krajší a myslím si, že nás to zocelilo ako tím a nakoplo do ďalších zápasov.

Čo očakávate od finálovej série s Rimavskou Sobotou?
Pravdu povediac, vôbec neviem, čo mám čakať. Nevidel som ju hrať ani jeden zápas a neviem, aký silný tím má. Vyhrala však skupinu Východ, takže určite bude kvalitným súperom. Aj my ale máme dobrý tím a podľa mňa tá séria bude o tom, kto bude viac chcieť. Ten, kto do toho dá viac a vloží do zápasov aj srdiečko, vyhrá.

Aké budú vaše plány po sezóne? Máte nejakú predstavu, kde by ste sa chceli presadiť?
Plány po sezóne zatiaľ neriešim. Sústredím sa na to, čo je teraz a na postup do 1. ligy. To je môj aktuálny cieľ. Čo bude potom, sa uvidí. Hlavne by som chcel aj naďalej chytať na seniorskej úrovni.


Odporúčame