Z hokeja čerpá energiu, vychovávať syna a mladých zverencov dá zabrať

V extralige odohral desiatky zápasov, no najväčšiu stopu zanechal v 1. lige. Útočník Ľuboš Dobrý patril ešte nedávno k lídrom Topoľčian či Senice, potom však prišlo nepríjemné zranenie ramena, ktoré ho prinútilo urobiť rázne rozhodnutie. Odchovanec Nitry dal pred dvoma rokmi zbohom profesionálnemu hokeju. Zvolil si trénerskú dráhu, popri tom vychováva malého 16-mesačného syna a v drese Dynamax Nitra chodí na ľad čerpať energiu. Jeho druholigové mužstvo začalo sezónu sľubne, no pribrzdil ho zápas v Púchove, ktorý sa rozhodol kolektív okolo Jozefa Stümpela na protest rozhodcom nedohrať a prišiel tak o 6 bodov.

 

Strata bodov po nedohratom zápase mrzí

Začiatok sezóny vám herne vychádza, spokojnosť?
Stretli sme sa dobrá partia chalanov, snažíme sa užívať si každý zápas a zatiaľ sa nám to celkom darí. Verím, že to bude takto pokračovať celú sezónu.

V Púchove ste urobili neštandardný krok a nedohrali ste zápas. Ako ste to videli vy?
Mali sme s rozhodcom rozdielne názory na situácie, ktoré sa udiali na ľade. Ono sa to stupňovalo už v predchádzajúcich zápasoch. V Púchove to v nás vybuchlo a povedali sme si, že nebudeme pre rozhodcov fackovací panáci.

Okrem kontumačnej prehry vám boli odrátané ďalšie 3 body. Neľutujete to spätne?
Samozrejme, že to zamrzí, ale dúfam, že nahráme nakoniec dosť bodov do konca základnej časti a nebudeme tu stratu príliš pociťovať.

 

Zranenie mu otvorilo trénerskú cestu

Vlani ste skončili po základnej časti až na 7. mieste, bude to teraz vyššie?
Myslím, že ak budeme hrať v plnom zložení, tak určite áno.

V tíme máte aj Jozefa Stümpela. Ako sa s ním hrá a nakoľko môže byť rozdielovým hráčom?
S Jožkom je radosť hrať. Ten prehľad a ako vie načasovať prihrávku, to je niečo fenomenálne. Má to v sebe a nie nadarmo bol jeden z najlepších hokejistov, akých Slovensko kedy malo.

Aj vám osobne sa darí, 8 kanadských bodov je slušná bilancia, však?
Tak ako som spomínal, stretla sa dobrá partia a pomáhajú mi aj spoluhráči. Potom to aj v osobných štatistikách ide lepšie.

Pre vás je to druhá sezóna v 2. lige, prečo ste sa rozhodli opustiť profesionálny hokej?
Hlavne kvôli zraneniu ramena. Počas leta som dostal ponuku robiť trénera detí v Zlatých Moravciach, a tak som sa začať viac venovať tomu. V Moravciach mám pod sebou 5.-6. a 7.-8. hokejovú triedu, takže pri hokeji som stále každý deň. Snažím sa vychovať a odovzdať skúsenosti mladým hokejistom.

 

Popri synovi je hokej oddychom 

Vaše hokejové korene sú v Nitre, kde ste si zahrali aj extraligu. Pekné spomienky?
Od malička som vyrastal na štadióne v Nitre, doslova som tam spával (úsmev). Nitra bude vždy mojou srdcovou záležitosťou, no mohol som vtedy dostať trochu viac priestoru. Ale neľutujem nič, asi to tak malo byť.

Rok ste odohrali aj v MOL lige za Nové Zámky. Bola to dobrá skúsenosť?
Tam som prežil super sezónu, zišli sme sa skvelá partia a mám na to pekné spomienky. Myslím si ale, že Novozámčania urobili dobre, že išli do našej ligy. Predsa len, je to kvalitnejšia súťaž ako tá maďarská.

Pár sezón ste boli tiež oporou Topoľčian, kde sa vytvorila dobrá partia...
V „Topikoch“ mám veľa kamarátov doteraz. Keď sa stretneme, vždy s radosťou prehodíme pár slov.

Aké máte ďalšie hokejové aj nehokejové plány?
Mám 16-mesačného syna, venujem sa deň čo deň jemu. Je to riadne číslo, dáva mi zabrať a na hokej si tak chodím oddýchnuť (smiech). Robím si popri tom aj profesionálne trénerské licencie a pôjdem už len tou trénerskou cestou. Verím, že pre slovenský hokej vychovám šikovných hokejistov.


Odporúčame